Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná
Obec Hradište - okres PartizánskeHľadať
 
 

Historické a kultúrne pamiatky

Kostol zasvätený Sv. Barnabášovi   sviatok 11.júna

 

Interier kostola Sv. Barnabáša

 

 

Detail oltáru-kameňovanie Sv. Barnabáša

 

Kto bol Sv. Barnabáš?

Život sv. Barnabáša poznáme len veľmi málo z toho, čo sa píše o ňom v Novom Zákone, najmä v Skutkoch apoštolov. Bol  Hebrejom z Léviho pokolenia a rodom s Cypru. Najprv sa volal Jozef Josiali. Meno Barnabáš dostal od apoštolov alebo od prvých kresťanov vďaka tomu, že vedel pekne hovoriť a mal osobitný dar iných presviedčať a potešovať. Slovo "BARNABÁŠ" znamená syn útechy(potešenia)". Sv. otcovia a aj sám evanjelista Lukáš ho nazývajú apoštolom, no nie preto, že patril medzi dvanástich, ktorých si sám Ježiš Kristus vybral za apoštolov, ale preto, že podľa jasného Božieho príkazu bol antiochijskou cirkvou spolu s apoštolom Pavlom vybratý za apoštola, a aj preto, že sa s ostatnými apoštolmi veľmi pričinil o rozšírenie Kristovej cirkvi na zemi. V mladosti ho rodičia poslali študovať do škôl v Jeruzaleme, kde súšasne so sv. Apoštolom Pavlom, vtedy ešte Šavlom, navštevoval školu vtedajšieho slávneho židovského učenca Gamaliela. Potom uveril v Krista a bol prijatý medzi jeho sedemdesiatichdvoch učeníkov a ako taký počúval slová života z úst samotného Krista Pána.

Predal svoj majetok a získané prostriedky venoval apoštolom. Žil s komunitou prvých konvertitou na kresťanstvo v Jeruzaleme.

Keď sv. Pavol tri roky po svojom obrátení prišiel do Jeruzalema, veriaci sa vzpierali pripustiť ho do svojho spoločenstva, pretože vedeli s akou rastúcou horlivosťou prenasledoval cirkev. Barnabáš prvý vzal na seba zodpovednosť za jeho dôveryhodnosť, predstavil ho apoštolom Petrovi a Jakubovi a opísal kresťanskému spoločenstvu, ako Pavla pozval samotný Kristus a ako potom smelo a nebojácne ohlasoval ukrižovaného Krista v Damasku. Barnabášovo slovo a jeho odporúčanie mali takú veľkú vážnosť, že sám apoštol Peter prijal sv. Pavla do svojho domu a žil s ním pätnásť dní. 

 

Niektorí kresťania, aby unikli prenasledovaniu, ktoré vzniklo po smrti s. Štefana, odišli z Jeruzalema do Antiochie, kde tamojším židom a pohanom ohlasovali evanielium a na potvrdenie svojho učenia robili aj zázraky. Keď sa spoločenstvo veriacich  dozvedelo o ich úspechoch, vyslalo Barnabáša už s udelenou právomocou biskupa, aby týchto novoobrátených posilnil vo viere a dal tejto novej miestnej cirkvi základný poriadok. Barnabáš toto všetko dôkladne urobil a keď počet veriacich každým dňom rástol, usúdil, že potrebuje pomocníka. Preto odišiel do Tarzu, kde sa vtedy zdržiaval sv.Pavol, a poprosil ho, aby s ním odišiel do Antiochie a tam s ním zdielal jeho námahy. Sv. Pavol, potešený týmto pozvaním, odišiel a celý rok s Barnabášom pôsobili v Antiochii. Obaja ohlasovali Božie slovo a Pán Boh štedro požehnal ich prácu. Bolo to práve v Antiochii, kde nasledovníkov Krista prvýkrát nazvali kresťanmi. Pravdepodobne takto veriacich nazvali nepriatelia, aby sa im vysmiali. No časom toto meno dostalo úctu a prijali ho všetci veriaci.

 

Za čias rímskeho cisára Klaudia nastal na východe a osobitne v Palestíne veľký hlad. Antiochijskí kreťania, oduševnení bratskou láskou, uskutočnili veľké zbierky na pomoc veriacim v Judei. Vyzbierané peniaze zverili Barnabášovi a Pavlovi, aby ich odniesli predstaveným jeruzalemskej cirkvi,čo aj urobili. Opisujú to Skutky apoštolov na konci 11-tej kapitoly. Keď sa obaja vrátili do Antiochie, priviedli so sebou aj Jána, ktorý sa volal Marek, Barnabášovho príbuzného, ako pomocníka. Bol to vlastne evanjelista Marek.

Neskôr odišli do Seleucie, odtial sa pustili na more a preplávali na ostrov Cyprus. Tu v meste Salamína v židovských synagógach ohlasovali ukrižovaného Krista. Potom odišli do mesta Paf, kde pre Kristovu vieru získali Sergia, správcu tohto mesta. Odtial odišli do Perge v Pamfýlii, kde sa od nich oddelil Ján Marek a vrátil sa do Jeruzalema. Príčina tohto rozchodu spočívala v tom, že Ján Marek sa naľakal námahy ďalekej cesty a nebezpečenstiev, ktoré každodenne hrozili zo strany neveriacich.

Keď sa Pavol s Barnabášom vrátili do Antiochie, vznikol v tamojšom spoločenstve spor nad otázkou, či kresťania obrátení z pohanstva sú viazaní zachovávať aj predpisy Mojžišovho zákona, osobitne obriezku. Keď nemohli dospieť k zhode, vypravili Pavla a Barnabáša do Jeruzalema. Tam sa roku 51 n.l.  zúčastnili na sneme, ktorý zvolali apoštoli, aby sa poradili otejto otázke. Apoštoli a strší stanovili, že Mojžišov zákon kresťanov nezaväzuje. Tieto ustanovenia priniesli Pavol a Barnabáš na liste aj veriacim v Cilícii, ktorí sa tomu veľmi potešili. Potom sa rozhodli, že navštívia všetky cirkvi v Ázii, ktoré založili. Barnabáš chcel opäť zavolať aj svojho príbuzného Jána Marka, no Pavol si myslel, že netreba brať so sebou človeka, ktorý ukázal takého slabého ducha, a tak sa títo dvaja muži rozdelili. Na obranu Jána Marka musíme doplniť, že svoju chybu neskôr napravil, a potom bol vzorom horlivosti a vytrvalosti vo všetkých protivenstvách. Sám sv. apoštol Pavol ho ako takého vo svojích listoch veľmi chváli.

    Svätý apoštol Barnabáš zomrel  mučeníckou smrťou ( stará tradícia spomína ukameňovanie a  upálenie) pri Salamíne na ostrove Cyprus, kde je aj pochovaný. Cirkev ho uctieva ako apoštola a zaradila jeho meno do rímskeho kánonu ( prvá eucharistická modlidba) svätej omše.

 

prevzatý materiál Wikipedia /zo života svätých/


 

virtualny cintorin

dnes je: 16.9.2019

meniny má: Ľudmila

podrobný kalendár

webygroup
ÚvodÚvodná stránka