Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná
Obec Hradište - okres PartizánskeHľadať
 
 

Jozef Kompánek

  Jozef Kompánek     Jozef Kompánek                                                                                                                  

Jozef Kompánek              * 13.9.1836 Hradište                                 

                                            *2.2.191Ostratice

 

                                                                                                           

   Hradište je rodiskom národného buditeľa,autora náboženských a historických  diel,vynikajúceho kazataľa a rečníka pri slávnostných príležitostiach Jozefa Kompánka,ktorý skončil svoju životnú púť ako farár v Ostraticiach. Podrobný životopis Jozefa Kompánka nájdeme v matičnom archíve v Martine .Ako sám udáva,narodil sa 13.septembra 1836 v Hradišti pri Skačanoch ako syn nábožných rodičov Alojza Kompánka a Anny ,dcéry Andreja Korila,skačianskeho organistu. Alojz Kompánek bol učiteľom a organistomv v Hradišti. Bol notárom skačianskeho okresu.. Ako štvorročný už Jozef plynule čítal a písal. Základnú školu vychodil v Hradišti pod dozorom prísneho otca,ktorý dbal na to,aby chlapec využil všetok čas na učenie. Osemročného ho otec odviezol do Nitry,kde ho bez prijímacej skúšky prijali do gymnázia. Žiak Kompánek bol najmladším gymnazistom v latinskej škole. Na konci 6.triedy v r.1851 ho poslali na ďalšie štúdium do Trnavy.Nitrianska diecéza mala tri miesta pre klerikov z Nitry.V Trnave dosiahol vynikajúce štúdijné výsledky, a preto ho v r.1854 biskup Paluďaj poslal na ďalšie teologické štúdium do Viedne. Býval v chýrnom Pázmaneu. Vo viedni strávil 4 roky,za ten čas získal teologické a vedecké vzdelanie. Z jazykového hľadiska si dokonale osvojil nemčinu a fracúzštinu. Nadviazal mnohé osobné kontakty,získal niekoľkých priateľov,napr.Juraja Posiloviča,ktorý sa stal v Záhrebe arcibiskupom. Napriek tomu,že Kompánek veľmi úspešne študoval,mal vedeckú erudíciu,vo vedeckom svete sa nemohol presadiť. Pre svoju výbušnú povahu a odlišné názory často prichádzal do konfliktu s predstavenými. Tak to bolo aj s profesorom Dankom,silným maďarským nacionalistom,ktorý mu všemožne prekážal,aby dosiahol doktorát teológie. Počas štúdia vo Viedni ho stihla bolestná strata. V roku 1855 mu obidvaja rodičia zomreli na choleru.Chorých manželov Kompánkovcov obetavo opatrovala Katarína Škriňková. Manželia Kompánkovci sú pochovaní pri bočnom vchode do kostola. Nad ich hrobom sa zachoval kríž,z ktorého čas odstránil bližšie údaje o nebohých.

Po smrti rodičov poslucháčovi teológie Kompánkovi pomohol doštudovať veľkoprepošt nitrianskej kapituly Ondrej Mesároš .Ako kapitulný vikár v liste adresovanom sv. Stolici žiadal pre neho dišpenz od prekážky mladého veku,ktorý bránil vysviacke. Po smrti biskupa Paluďaja 17.októbra 1858 Jozefa Kompánka vysvätili za kňaza .Kapitulný vikár ho nechal pôsobiť na biskupskom úrade. Súhlas na toto zaradenie muselo dať ministerstvo kultúry v Budapešti.V riadení nitrianskej diecézy mal hlavné slovo riaditeľ biskupskej kancelárie monsignor Štefan Kubica.Tento rodák zo Žiliny vystupoval ako silný maďarský nacionalista. Mladý Kompánek sa s ním dostal do konfliktu,a tak ho po desiatich mesiacoch preložili za kaplana do Skačian.Po 5-tich mesiacoch služby na fare v Skačanoch ho preložili za kaplana do Považskej Bystrice. Tam bol dekanom známy Alexander Pongrác .V považskej Bystrici sa nezdržal dlho a prešiel za kaplana do Pruského .V roku 1861 ako 25-ročný stal vychovávateľom. Jeho výchovné metódy však nenašli porozumenie u zamestnávateľa,a tak ho po dvoch rokoch vymenili. Vrátil sa k pôvodnej službe,v Bolešove bol Kaplánom,neskôr katechétom v Žiline. Keď sa uvoľnila fara v Pruskom,získal tam miesto farára. Aj na novom mieste mal ťažkú situáciu. Dostal sa  do sporov s hlavným grofskym úradníkom,ktorý  intrigoval proti Kompánkovi u grófa.Gróf žiadal biskupa odvolať Kompánka z Pruského .Spory v Pruskom malli hospodársky charakter a týkali sa plnenia patronátnych povinností voči fare. Kompánek hájil cirkevné školy pred štátnymi,zastal sa slovenského učiteľa Kozínka pred nadriadenými školskými úradmi.

V roku 1872 prešiel Kompánek za farára do Ostratíc.Tu pôsobil 45 rokov. Dlhé obdobie vo funkcii farára jednoznačne svedčí o tom,že Kompánek nebol taký konfliktný typ,ako by sa zdalo z jeho predchádzajúcich pracovísk .V Ostraticiach naplno rozvinul svoju životnú energiu pri pastorizačnej práci a v buditeľsko-osvetovej činnosti v prospech slovenského národa.

Jozef Kompánek napísal a tlačou vlastným nákladom vydal 4 zväzky kázni.Bol vyhľadávaným slovenským kazateľom doma i v zahraničí. Veľmi cenné a bohaté sú jeho kázne na primíciách,na zádušných omšiach za biskupa Roškovániho a biskupa Štefana Moyzesa. Za vydanie dvoch knižiek na obranu katolíckeho manželstva pred liberálnym,civilným manželstvom ho postavili pred súd. Rozsudok súdu sa nezachoval.Kým Kompánek pôsobil v Ostraticiach,zaútočil na neho ministerský komisár Péterfy z Budapešti-priamo u biskupa Roškovániho. Péterfy označil Kompánka za nebezpečného pansláva,ktorý podrýva uhorskú štátnosť.

Z literárnej tvorby je známy Kompánkov  rozsiahly cestopis,ktorý napísal pri príležitosti púte do Ríma na oslavu pontifikátu pápeža Leva Xlll.Pútavý cestopis sa volá Pútnická cesta. Okrem cestovných pozorovaní obsahuje aj zaujímavé historické reminiscencie. Cestu do Ríma podnikol vlakom s pútnikmi z hornej Nitry roku 1887.V roku 1895 napísal podrobné dejiny Nitry a v americkom kalendári uverejnil príspevok o významných Bernolákovcoch.

Jozef Kompánek zomrel 2.februára 1917 v Ostraticiach,keď mal 81 rokov,po 59-tich rokoch kňazstva.Pochovaný je na cintoríne v Ostraticiac.


 

virtualny cintorin

dnes je: 21.10.2019

meniny má: Uršuľa

podrobný kalendár

webygroup
ÚvodÚvodná stránka